Home / Ilm / VAZIYATI IQTISODII SARZAMINI TODIKON DAR ARAFAI INSIIOBB BURJUAZI- DEMOKRATII FEVRALI

VAZIYATI IQTISODII SARZAMINI TODIKON DAR ARAFAI INSIIOBB BURJUAZI- DEMOKRATII FEVRALI

Hukumati podshohi muvaffaq shud, ki avvalin
inkilobi rusro pakhsh namuda, muvakqatan dastbolo shavad. Ammo Hukumat ziddiyati oshtinopaziri chamiyatiro, ki poyai siyosii imperiyai Russiyai podshohiro sust megardond va sababgori inkilob bud, bartaraf karda natavonist. In ziddiyat boisi khuruchi navi inkilobi gardida, az soli 1910 dar tamomi qalamravi davlati Rossiya sar shud. Dar Osiyoi Miyona niz mavchi harakati inkilobi ogoz gardid.
Dar dahsolai avvali asri HH kapitali monopolistii Rossiya tasiri khudro dar Osiyoi Miyona toraft ziyod mekard. Nohiyahoi Tochikiston baroi sanoati Rossiya chun manbai ashyoi khom khizmat mekardand. Kapitali rus baroi taraqki dodani sohai khochagii qishloq, ki baroi peshrafti sanoatii rus muvofiq gardonda shuda bud, musoidat menamud.
Kapitali bonkii rus ba iktisodiyoti nohiyahoi SHimolii Tochikiston sar darovarda, ba tabaqaho chudoshavii dekhdononro tezond. Aksariyati dekhdononi khonavayron ba safi korgaron, ki kuvvai arzoni korgari budand, dokhil meshudand.
Bonkho dar barobari mahsuloti pakhta mahsuloti dekhqoni va chorvodoriro ham ba zeri nazorati khud giriftand. Masalan, dar viloyati Samarqand (uezdi Huchand ba hayati on dokhil meshud) baroi pakhtakori 30%, baroi mahsuloti bofandagi (manufaktura) 10%, baroi mevai khushk 15%, baroi galladona va ord 5%, baroi digar mahsulotho 35% mablagi qarzdikhi bonkho chudo karda budand. (Istoriya tadjikskogo naroda.- T.2. kn.2.- S.231).
Iktisodiyoti Osiyoi Miyonaro asosan bonkho va shirkathoi bonkhoi tichorati «Muttakhida», «Volga -Kama», «Russu Osiyogi», «Rusi» va bonkhoi digar dar zeri nazorati khud girifta budand. Aksariyati bonkho na tanho ba shirkathoi pakhta pul qarz medodand, balki khonahovu tichorat, savdoi doshta, aksiyahoi ziyodro nigoh medoshtand.
Bonkhoi khususi va davlati ba vositai shakhsoni alokhida agentho va missionerho ba istehsolkunandagoni pakhta aloqa mekardand. Dar naticha istehsolkunavdaoni khurdu miyona az bonkho karzdor shuda, khonakharob meshudand. Masalan, to 1- umi noyabri soli 1912 aholii Turkiston az bonki davlati ba mablagi 27530 sum, az bonkhoi khususi 129182 sum qarzdor budand. ( Istoriya tadjikskogo naroda.t.2.kn.2,-s.232).
Hamin tariq, kapitali rus ba iktisodiyoti Turkiston sar darovarda, istehsolkunandagonro bevosita ba tobeiyati khud darovardand.
Az ibtidoi asri HH kapitali rus az boloi iktisodiyoti amorati Bukhoro ham nazorat menamud. To soli 1915 dar markazi Bukhoro, ayr az shubai bonki davlati, boz shubai haft bonki khususi kushoda shudand. Ba onkho shubai bonkhoi Rusi-SHarki, Rusi savdoi SHarq, Azovi-Doni va ayraho shomil budand. Bisyorii in bonkho ba kapitali khorichi, az chumla, faronsavi va nemisi aloqa doshtand.
Soli 1913 dar Bukhoro dar qalamravi amorat 25-zavodi pakhtatozakuni kor mekardand. Az chumla, 19-toi onho ba burjuaziyai rus, 3-toi onho ba amiri Bukhoro va 3-toi bokimonda ba savdogaroni Bukhoro mansub budand.
Savdoi khorichii Bukhoro ba vositai Rossiya guzaronida meshud. Masalan, solhoi 1911-1913 az 75 mln. sumi savdoi khorichii Bukhoro 89% ba sahmi Rossiya rost omad. (Istoriya tadjikskogo naroda.- T.2.- S.234).
Az Rossiya ba Bukhoro molhoi sanoatii zaruri va gandum ovarda meshudand. Az Bukhoro ba Rossiya pakhta va pusti karolkuli burda meshudand.
Bukhoroi SHarki dar hayoti iktisodii amorat mavqei muayyan dosht. Dar in cho kishti pakhta sol to sol ziyod meshud. Imkoniyathoi iktisodii Bukhoroi SHarkiro ba nazar girifta, savdogaron va kapitalistoni rus sokhtmoni rokhi ohanro to Hisor ba miyon guzoshtand, lekin in ikdom amali nagasht. Bukhoroi SHarki dar barobari pakhtakori bazai asosii ziroati alladona bud. Umuman, az Bukhoroi SHarki ba Rossiya pakhta, zagir, kunchid, gandum, chorvo, charm, pusti ruboh, shaol, khirs, pista, chormagz, matohoi abreshimi barovarda meshudand.
Burjuaziyai rus baroi dar Bukhoroi SHarki tashkil kardani bazai asosii pakhta kushish mekardand, ki bo in usuli konsepsiyahoi khud zaminhoi koramro sokhib shavad.
Baroi konsepsiya zaminhoi dashti Qarshi, SHurobod, Kurgonteppa va Qubodiyon muvofiq donista shudand. Soli 1908 baroi omukhtani imkoniyati obbyori kardani zaminhoi vodi Amudaryo komiteti birjavii Moskva ekspedisiyai makhsus firistod.
Solhoi 1912-1913 bo dastgirii bevositai sarizmi rus namoyandagoni chudogonai burjuaziyai rus va pomeshikon bo amiri Bukhoro shartnomaho imzo kardand. Muvofiki in shartnoma 300 hazor ga. zamin ba konsepsiyahoi rus guzasht. Muvofiqi shartnoma sohiboni konsepsiya huquq doshtand, zaminhoi dehqononro kashida girand va onhoro az hududi konsepsiyaho ronand. Dar konsepsiyaho asosan dehqononi bezamin va kamzamin kor mekardand. Sarshavii changi chahoni amaliyoti konsepsiyadoronro sust kard.

Dar boramon

Инчунин кобед

jubron-xalil

Jubron Halil Jubron

JUBRON HALIL JUBRON yake az  navisandagoni ovozadori arab buda,  soli 1883 dar dehai Bashrai Lubnon  …

222222222222222